Meno

Autor: Kristína Zaťková | 2.3.2014 o 18:54 | (upravené 2.3.2014 o 19:05) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  92x

Kedysi som chcela byť tanečnicou, dnes chcem byť sebou.

 

Razím si cestu pichľavou húštinou predsudkov.

Isteže je jednoduchšie používať overené polopravdy.

Stereotypy sú ako barla, o ktorú sa vždy dá oprieť.

Trúfam si tancovať bez nôh

Ignorujúc impertinentne nadvihnuté obočie spoločnosti.

Nie som taká, akú ma chceli mať,

Ale to je ich problém.

 

Zatratia ma?

Aj tak som im ukradnutá.

Ťave sa tiež nikto nečuduje, že dokáže prežiť na púšti.

Kategoricky odmietam ľútosť, hoci....

Omnoho horšie sú komplimenty vyvolané šokom.

Áno, predstavte si, ja neprežívam, ale žijem, skúste to tiež!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Michala Havrana

Šmejdi nás opäť predbehli. A niektoré kruhy tomu naleteli

Nie je nič absurdnejšie, ako keď fašisti hovoria o ochrane života a rodiny.

DOMOV

Sulík: Je čistá ilúzia myslieť si, že nová vláda sa dá vyrokovať

Ficova hviezda padá, tvrdí šéf SaS Richard Sulík.


Už ste čítali?